Čo rodičov zaujíma

Hlavnou zásadou, ktorou by sa mal rodič riadiť pri písaní domácich úloh je nedávať dieťaťu písať práce na nečisto – teda napísať úlohu najskôr na papier, resp. do cvičného zošita a potom to prepísať do zošita. Dôvod je jednoduchý: dieťa si pri „cvičnom“ písaní unaví ruku a vlastné písanie do školského zošitu je preň veľmi náročné a písmo je menej úhľadné. Domáca úloha z písania by mala byť písaná po krátkej príprave, ktorá spočíva v uvoľnení ruky ľahkým precvičením, zopakovaním si tvaru osvojovaného písmena – dieťa si vyskúša správny tvar napr. na stierateľnú tabuľku a potom píše do školského zošita. Na záver práce opäť nesmieme zabudnúť precvičiť unavenú ruku.

Písanie diktátov je pre dieťa veľmi obtiažne. Už pred nástupom do školy môžeme rozvíjať sluchové vnímanie, keď deti môžu kresliť podľa diktátov: „Namaľuj slniečko, vyfarbi ho nažlto, vedľa slniečka primaľuj modrý mráčik…“

V prvom ročníku je potrebné pre nácvik čítania aj písania trénovať analýzu a syntézu slova. Jednoduché slová rozloží dieťa na hlásky a opačne z hlások skladá slovo. Pred napísaním diktovaného slova by dieťa v 1. ročníku malo jednotlivé hlásky vysloviť.

Diktáty v 1. ročníku začínajú diktovaním písmen, preto dbáme na zautomatizovanie ich tvarov. Neskôr sa pridávajú slabiky a slová. Správne zapísanie viet je spravidla učivom 2. ročníka (pozri ŠVP ZV danej školy).

Už od prvej triedy deti trénujú písanie pomocou diktátov a odpisovania z tabule. Veľa rodičov trénuje s deťmi písanie pomocou diktátov i v domácom prostredí. Pretože prváčikovia s písaním len začínajú, môžu byť pre nich tieto techniky veľmi náročné. Je teda vhodné mať na pamäti základné pravidlá písania diktátov/odpisovania z tabule, aby tento tréning písania prinášal radosť, posúval dieťa k lepším výsledkom a nestával sa stresujúcou a zaťažujúcou aktivitou.

Pred samotným písaním by si dieťa malo precvičiť ruku. Využite cviky pre správne uvoľnenie ruky. Na diktát volíme jednoduché texty. Ideálne sú v tomto prípade vety so 4 až 5 slovami. Ak sa v diktáte objavuje opytovacia veta, mali by sme na to dieťa upozorniť. Rovnako ako na písanie veľkých písmen a vlastných mien. Nie je vhodné používať zložité vetné konštrukcie alebo slová s písmenom x. Ak dieťa s písaním len začína, odporúčame maximálne 4 vety v celom diktáte. Dlhšie diktáty precvičujeme s dieťaťom až v druhej triede. Dôležité je dieťa v písaní podporovať a rozvíjať ho, v žiadnom prípade ho nestresovať, že niečo nestíha.

Dĺžka diktátov by mala byť v priebehu výučby v škole v súlade so školským vzdelávacím plánom. Ten je pre učiteľa záväzný. Ak sa vám zdá, že diktáty a odpisovanie z tabule sú náročné, dieťa ich nezvláda alebo sú príliš dlhé, je čas kontaktovať sa s učiteľom a prediskutovať s ním túto problematiku.

V tomto prípade je dôležité viesť dieťa k uvoľňovaniu ruky. Krúživé pohyby pažou môžeme vykonávať pri maľbe štetcom, hubou na tabuli, kreslením na zavesený papier a pod. Volíme písacie potreby s mäkkým hrotom – napríklad fixky, voskové pastelky či maľbu štetcom. Opäť je potrebné pripomenúť dodržiavanie všeobecných návykov na správne písanie. Jemnú motoriku dieťaťa môžeme precvičovať pri hre s drobnými predmetmi – navliekanie korálikov, skladanie farebnej mozaiky, hra s drobnými kockami, stavebnicami, atď.

Volíme písacie potreby s mäkkým hrotom – napríklad fixky, voskové pastelky či maľbu štetcom. Opäť je potrebné pripomenúť dodržiavanie všeobecných návykov na správne písanie.

Jemnú motoriku dieťaťa môžeme precvičovať pri hre s drobnými predmetmi – navliekanie korálikov, skladanie farebnej mozaiky, hra s drobnými kockami, stavebnicami, atď.

Video s tipom na cviky pre uvoľnenie ruky

Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Na to by bolo treba dlhodobejší výskum. Každé písmo však vyžaduje od dieťaťa sústredenie, dodržiavanie všeobecných návykov a zásadný je tu prístup učiteľa a rodičov. Pokiaľ na dieťaťa budú kladené neprimerané nároky – vo vzťahu k jeho individuálnym možnostiam, vyvolá to napätú atmosféru. A ani to najjednoduchšie písmo neodbúra dramatické situácie.

Ďalším problémom je, či nové písmo, ktoré sa nepíše jedným ťahom, nebude mať vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Tu sa názory odborníkov rôznia. Väčšina z nich však poukazuje na určité nebezpečenstvá. Ale ako už bolo povedané, ukázal by to jedine výskum.

Písanie a jeho úspešný štart je samozrejme prepojený s ďalšími činnosťami dieťaťa. Začiatok školskej dochádzky uľahčíte dieťaťu, keď ho budete viesť k:

• dokončeniu začatej aktivity, napríklad hry
• pozornému počúvaniu rozprávok (najvhodnejšie je predčítanie rodičmi s následnou diskusiou o prečítanom texte)
• správnej výslovnosti (v prípade problémov vyhľadáte odbornú pomoc – logopéda)
• sústredeniu pri začatej aktivite (aby dieťa neodbiehalo, nenechalo sa rozptyľovať inými podmetmi)
• plneniu pravidelných povinností (drobná pomoc v domácnosti)
• reagovaniu na pokyny rodičov (reakcia na prvý pokyn)
• uprataniu hračiek po skončení hry
• pravidelnému režimu (včasné ukladanie dieťaťa na spánok – dĺžka spánku približne 10 hodín, pravidelné vstávanie, jedlo,…)
• zvládnutiu základov samoobsluhy (obúvanie, prezliekanie – zapínanie gombíkov, poskladanie svojho oblečenia, hygiena)
• zvládnutiu základov slušného správania – poprosiť, poďakovať, pozdraviť

Prvou a dnes už veľmi známou zásadou je, že ľaváka nepreúčame na pravú ruku!

Ďalej nie sú potrebné žiadne odlišné prípravy. Pre písanie ľavou rukou platia rovnaké všeobecné zásady správneho písania ako pre praváka. Vedieme dieťa k správnemu držaniu písacích potrieb – pozri kapitolu Písanie krok za krokom. Pri správnom držaní smeruje koniec pera k ľavému ramenu. Pokiaľ dieťa píše pekne, ale vedie ruku nesprávne, je potrebné držanie rešpektovať a zamerať sa na priebežné uvoľňovanie ruky. Učíme tak dieťa predchádzať kŕču (z písania).

Nevhodné posadenie praváka a ľaváka. Aj pri správnej voľbe strán je potrebné zabezpečiť, aby mali pisári dostatok miesta a vzájomne sa nedrgali

Uvoľnenie ruky je dôležitou súčasťou písania a nemalo by sa naň zabúdať pri písaní domácich úloh. Deti si zo školy pamätajú precvičovanie ruky na úvod písania, ktoré môžete nájsť tu: Videá s cvikmi na uvoľnenie a precvičenie

Vychovávame príkladom, preto by sa mal rodič snažiť pred dieťaťom držať písacie potreby správne. Pastelky, fixky a ďalšie kresliace a písacie potreby sa snažíme dieťaťu vkladať do ruky vždy tak, aby ich správne držalo. To by malo byť už od momentu, kedy má chuť písať alebo kresliť. V priebehu predškolského vzdelávania by si dieťa malo správne držanie písacích potrieb zafixovať, pretože v 1. triede je preúčanie nesprávneho držania veľmi ťažké.

Pri nácviku písania sa používa v prípravnom období ceruzka tvrdosti č. 2. Počas uvoľňovacích cvikov môžeme používať aj fixky, štetce a farby (temperové alebo vodové). V škole žiaci pristupujú k písaniu perom postupne. Kritériom k začatiu písania perom je úroveň uvoľnenia ruky dieťaťa. Ak dieťa prestane tlačiť na podložku, môže začať písať perom. K nácviku písmen a taktiež k uvoľňovaniu ruky je vhodná tzv. stierateľná tabuľka. Od roku 2011 je na trhu novinka – tabuľka pre 1. ročník, ktorá má základné a pomocné čiary, ktoré deťom pomôžu pri trénovaní tvaru a veľkosti písmen. Druhá strana je čistá a teda vhodná napr. na kreslenie alebo odreagovanie sa.

Príčinou zrkadlového písania niektorých písmen alebo číslic môže byť nevyzrelosť zrakového vnímania, priestorovej orientácie. Nie je potrebné sa znepokojovať. Dieťa na zlý tvar upozorníme. Spravidla počas 1. polroka v 1. ročníku ZŠ zrkadlové písanie zmizne.