GRAFOMOTORIKA

Ako postupovať v rozvoji grafomotoriky

Najskôr je potrebné si uvedomiť, že kresba je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Do veku štyroch rokov nie je nutné ho k nej zámerne viesť, ale ponechávame iniciatívu na ňom. Je však potrebné podporovať jeho záujem. Podľa odborníkov sa ale základy tvoria od 2 rokov veku dieťaťa. V oblasti rozvoja grafomotoriky podporujeme pohybové aktivity dieťaťa, čím napomáhame rozvoju hrubej motoriky. A s ohľadom na vek dieťaťa, poskytujeme príležitosť pre rozvoj jemnej motoriky. Predovšetkým volíme vhodnú veľkosť predmetov, s ktorými bude manipulovať. Začína sa vždy u väčších a s rozvojom ruky a vyššom veku postupujeme k predmetom drobným. Vo veku štyroch až piatich rokov už činnosti v oblasti hrubej a jemnej motoriky musíme dieťaťu ponúkať. Pokiaľ samo nejaví záujem, je potrebné zistiť príčinu a vytvoriť podnetné prostredie pre aktivity v rozvoji grafomotoriky, pričom ich zaraďujeme s určitou pravidelnosťou. Od piateho roku dieťaťa je vhodné už pravidelne zaraďovať grafomotorické cvičenia. Pokiaľ je vývoj dieťaťa prirodzený a bez väčších odchýlok, možno v tomto roku u dieťaťa pozorovať záujem o kresbu. (Bednářová, Šmardová, 2011 – 1)

Príklady aktivít predškoláka, ktoré pomáhajú rozvíjať schopnosti potrebné pre úspešné čítanie a písanie

Pre úspešné zvládnutie kreslenia a následného písania je potrebné rozvíjať:

• hrubú motoriku rukou – pohyby velkých kĺbov (rameno, lakeť, zápästie). Rozvíjame ju: rôznymi pohybovými aktivitami spojenými i s pohybom horných končatín napr. lezenie (po štyroch, na rebrinách ...), hádzaním a chytaním lopty, skákaním cez švihadlo, rôznymi cvičeniami v telocvične, ale i s rôznymi aktivitami spojenými s pomocou v domácnosti (vysávanie, zametanie, ...) atď. Tieto činnosti sú prípravou pre uvoľnenie kĺbov. Pri vlastnom kreslení a písaní možno veľké kĺby uvoľňovať i zmenou polôh – kreslenie a písanie v stoji, v kľaku, v sede. Ale dôležité je kreslenie v stoji alebo v kľaku na zemi celou rukou.
• jemnú motoriku – pohyby prstov Rozvíjame ju: modelovaním, skladaním kociek, vkladaním rôznych priestorových tvarov do príslušných otvorov, premiestňovanie najskôr väčších predmetov (kocky, diely stavebníc ...), a neskôr drobných predmetov (gulôčky, korálky, malé puzzle, rôzne diely mozaiky – klinčeky...) a navliekaním korálok, vkladaním fazule či iných drobných predmetov do hrdla fľaše, strihaním a trhaním, skladaním, lepením a stláčaním papiera, obliekaním bábik, montovaním rôznych stavebníc, hrou s prstami, hraním na hudobný nástroj - klavír, flauta, pomocou v domácnosti (utieranie riadu, miesenie cesta, lúpanie ovocia, vešanie napr. ponožiek - manipulácia s štipcami na bielizeň ...) atď.

Ukážka aktivity pre rozvoj jemnej motoriky

• zrakové vnímanie – ide o vnímanie obrazu ako celku, ale aj detailov, zhôd a rozdielov, v oblasti zraku a pohybu ruky postupne dochádza k ich súhre = vizuomotorickej koordinácii. Rozvíjame ju: skladaním obrázkov z farebných kociek, puzzlov, rozprávaním a postrehovaním detailov v ilustráciách pri spoločnom čítaní, rôznymi cvičeniami a obrázkami, ktoré sú tvorené výhradne o rozvoji zrakového vnímania (porovnaj obrázky a nájdi rozdiely, čo do radu nepatrí ...) atď. Ďalej podporujeme aktivity, kedy je rozvíjaná pamäť, predstavivosť i pozornosť. S rozvojom grafomotoriky je potrebné skvalitňovať rečové znalosti dieťaťa.

Až po upevnení základov pre čítanie a písanie môže byť rozvíjané vlastné čítanie a písanie. Preto je potrebné sa vyvarovať v predškolskom veku obyčajnému nácviku písmen (aj keď má dieťa záujem ich spoznať), pretože samotná ich znalosť nie je zárukou úspešného čítania a písania. Ak sa dieťa o písanie zaujíma, neodmietneme ho, ale učíme ho iba paličkové písmo, pričom uplatňujeme hygienické návyky a súčasne sa venujeme ďalším podporným aktivitám. (Bednářová, Šmardová, 2011 – 1)