Podľa odhadov má na Slovensku poruchy reči až 70% detí v predškolskom veku. Odbornú pomoc však využije len necelá polovica rodičov a tak do prvého ročníka nastupujú deti so zlou výslovnosťou, čo výrazne komplikuje proces vzdelávania.
Správne ovládanie materinského jazyka je dôležité pre neskorší vývoj dieťaťa a jeho spoločenské uplatnenie. Čím skôr sa dieťa naučí rozprávať, tým skôr sa bude rozvíjať jeho myslenie, pamäť a dieťa sa začlení do kolektívu. Hovorí sa, že dieťa je ako „špongia“, nasáva všetko, čo vidí, počuje, čo sa okolo neho deje. Preto sa už od začiatku bábätku prihovárajte, rozprávajte sa s ním a neskôr mu veľa čítajte, spievajte si s ním, recitujte. Vďaka tomu sa veľa z reči a výslovnosti hlások naučí len odpozeraním alebo odpočúvaním reči zo svojho okolia. Veľmi dôležité je, aby rodičia a okolie rozprávalo s dieťaťom s čo najsprávnejšou výslovnosťou, pretože, ak budeme malému dieťatku opakovať slová v jeho výslovnosti, tak si túto formu upevní a veľmi ťažko sa bude neskôr chybná výslovnosť odstraňovať. Ak ešte k tomu náš nesprávny verbálny prejav bude sprevádzať úsmev, dieťa to bude vnímať ako skutočnosť, ktorá sa vám páči a nabudúce vás znova „odmení“ nesprávnou výslovnosťou. Problémom býva často aj nesprávna výslovnosť rodičov, ktorá sa prenáša na deti. Nie je to vrodená funkčná chyba výslovnosti u detí, ale vo väčšine prípadov ide o prenos vzoru reči rodiča na dieťa.
Aj keď to vášmu drobcovi pri rozprávaní veľmi nejde a nehovorí zrozumiteľne, nikdy ho neporovnávajte s inými deťmi. Každé dieťa je individuálne a vyvíja sa inak. Buďte skôr trpezlivý a radšej s ním správnu výslovnosť trénujte. Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je predovšetkým správny rečový vzor a používanie mnohých nástrojov, ktoré podporujú motiváciu k hovorenej reči a rozvíjajú detskú slovnú zásobu, ako sú napríklad rôzne hry, pesničky, riekanky, pohybové a rytmické cvičenia. Nikdy dieťa do „tréningu správnej výslovnosti“ nenúťte, skôr precvičujte formou hier, pri ktorých dieťa ani nezbadá, že sa učí. Vyhýbajte sa kritizovaniu, výsmechu a tiež prílišnému opravovaniu chýb vo výslovnosti. Za každý úspech ho pochváľte a dieťa môžete motivovať napríklad knižkou alebo nejakou hračkou.
Na návštevu k logopédovi
Nato, aby dieťa správne a zrozumiteľne rozprávalo, je potrebné, aby bolo schopné rozoznať hlásky sluchom a zrakom z okolia a aby malo „pripravený“ jazýček aj ďalšie orgány (pery, zúbky, ďasná, podnebie) na správne vytvorenie a vyslovenie hlások. Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté alebo dosť pevné.
Veľa rodičov sa pýta, kedy je potrebné s dieťaťom navštíviť už logopéda. Mnohí s tým otáľajú aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“, tzv. uzdičky. Odborníci sa zhodujú, že čím skôr, tým lepšie. Pretože tým viac času budú mať na cvičenie správnej výslovnosti s dieťaťom. Rodičia sa nemusia obávať, dnes je podstrihnutie uzdičky pod jazykom posledným, „núdzovým“, riešením, resp. odporúča sa vtedy, keď sa predpokladá, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobom cvičení.
Návštevu logopéda určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená, napríklad K za T a pod. Štvorročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L) a nemalo by ani račkovať ani šušľať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.
